Bhutánsky denník II.

Autor: Martina Poliačková | 14.3.2011 o 8:00 | Karma článku: 9,13 | Prečítané:  1723x

Po aklimatizačnom dni nás už čaká hlavná atrakcia nášho výletu do Bhutánu – Chomolhari trek. Trek nás zavedie priamo do srdca Himalájí, k úpätiu 7316 m vysokej hory Chomolhari. Trek je pomerne náročný, ale vyberáme si ho kvôli prísľubu výhľadov na 7-tisícové himalájske končiare. Bhután je jedinešný v tom, že tieto sedemtisícové hory sú na rozdiel od ostatného sveta ľudskou nohou nedotknuté. Bhutánčania veria, že na nich sídlia božstvá, ktoré by sa výstupom na ne mohli rozhnevať. Preto je výstup na tieto miesta zakázaný a povolené je len obdivovať neporušenú krásu týchto hôr z turistického chodníka.

 

Bhután je takmer všade prezentovaný ako unikátna kombinácia budhistickej kultúry spätej so životom v súlade s prírodou bez zásadných civilizačných vplyvov. Potom, ako som videla film o Bhutáne od režiséra Barabáša, som sa rozhodla, že túto civilizáciou nedotknutú krajinku na úpätí himalájskych hôr musím navštíviť, kým do nej preniknú vplyvy zahraničia a extenzívneho turistického ruchu. Je pravda, že televízia a internet boli v Bhutáne povolené až v roku 1999. Všemúdry kráľ aj po uvoľnení zákazu varoval pred zneužívaním a nebezpečných vplyvom týchto médií. Fajčenie na verejnosti a predaj cigariet je v Bhutáne zakázaný.

 

IMG_0185_resize.JPG

Typické budhistické modlitebné mlynčeky

Po týchto infromáciách som očakávala, že budeme jedni z mála turistov objavujúcich Bhután a stetávať budeme len domáce pôvodné obyvateľstvo žijúce v úzkom kontakte s prírodou a s budhizmom. Pravda ale je, že keď sa vydáte na trek z mestečka Paro, na východzom bode treku – Shane - nájdete stáť niekoľko minibusov s turistami a karaván mieriacich vaším smerom. Navyše sa začala treková sezóna, takže hustota turistov je väčšia.

Lúčime sa s naším autom a šoférom a vyrážame na osemdňový pochod. Je to pomerne náročný výstup jednak pre dĺžku denných trás (v priemere 20 km denne), ale najmä kvôli prevýšeniam, ktoré treba denne prekonať. Najvyšší bod cesty je sedlo Bonte La 4980 m.n.m.

Prvé dva dni pozvoľna stúpame kamenistou cestou popri rieke. Terén neustále striedavo stúpa a klesá, takže z výšky, ktorú pracne vyšliapeme, vzápätí zase časť strácame. Vedela som, že výstup bude fyzicky náročný, ale pomaly začínam ľutovať, že som nestrávila predchádzajúce týždne v posilňovni. Robíme prestávku na obed a vychutnávame prvé pravé Bhutánske jedlo.

Naši Bhutánski sprievodcovia majú stravu menej pestrú ako my, na raňajky, obed aj večeru jedia plný tanier ryže (niekedy dva) a čili v rôznej forme – či už ako pastu alebo udusené. Čili je v Bhutáne priam národná potravina, všade sa pestuje a Bhutáci sušia zozbieranú úrodu na streche alebo v podkroví, aby mali dostatočnú zásobu počas celého roka. Keďže štipľavé nejem, neochutnala som ho, ale zasvätení tvrdia, že je naozaj výbornej chute aj kvality.

IMG_0232_resize.JPG

Po ceste obchádzame ryžové polia, kde práve miestny roľník orie s klasickým pluhom a zapriahnutými zvieratami.

IMG_0241_resize.JPG

V predzáhradke pri rodinnom dome, ktorý míňame po ceste, ma poteší táto krásna slnečnica.

IMG_0268_resize.JPG

Prvá noc v „divočine“ prebieha pokojne, vždy spíme v kempe, kde nás už pri príchode čaká postavený stan a teplý čaj. Dokonca máme vlastný „toilet tent“ (toaletný stan), čo je v praxi stan s vysokou konštrukciou a diera v zemi, ktorá sa na záver pobytu zahrabe.

V druhom kempe stretávame prvé jaky, moja spolucestujúca od začiatku výletu rozprávala strašidelné historky z cestopisov, kde po nociach jaky fučia popri stane a nedajú človeku spať, prípadne sa nečakane proti človeku vyrútia ako na koride. Preto mám z nich pri prvom stretnutú celkom rešpekt. Keď sa mi jeden s dupotom preženie popri toaletnom stane, začínam veriť historkám z cestopisov. Dupe teda poriadne, až sa zem otriasa.

IMG_0361_resize.JPG

Pasúce sa jaky

Ráno nás v nekresťanskú rannú hodinu pomocník z nášho sprievodu rozrušene budí. Vyliezam teda zo spacáku a otváram stan, aby som zistila, čo ho tak rozčúlilo. Gestikuluje, aby som vyšla zo stanu a ukazuje na niečo za nami. Vonku je riadna zima, ale keď sa konečne dostanem von, čaká ma odmena v podobe prvého pohľadu na horu Chomolhari, ktorá je naším cieľom. Sprievodca hovorí, že dosť často zvykne byť oblačno a hora sa len málokedy ukáže v celej svojej kráse. Tak vyťahujeme foťáky a zachytávame zatiaľ hanblivú sedemtisícovú krásku.

IMG_0444_resize.JPG

Chomolhari mountain, 7314m

Štvrtú noc trávime v Chomolhari Base Campe (4080 m.n.m.) spolu s ďalšími výpravami. Jedna z nich smeruje na Snowman trek, o ktorom sa hovorí ako o najťažšom treku na svete. Trvá okolo 22 dní a trekeri musia prejsť 300 kilometrov. Cítim nadmorskú výšku, bolí ma hlava a je mi trochu zle od žalúdka, tak spravím kolečko okolo kempu a cítim sa trochu lepšie. Vraj nadmorskú chorobu je najlepšie rozchodiť, náš sprievodca o tom počuje prvýkrát, tak sa aspoň niečo nové priučil od slovenského „horala“, teda vlastne „horalky“J

Ďalší deň je tzv. „oddychový“, čo v Bhutáne znamená, že vylezieme ďalších 500 výškových metrov, mimo akéhokoľvek chodníka a po vrstevnici pochodujeme 5 hodín tam a spať. Prichádzam do tábora s pocitom, že som unavená viac ako predošlý deň. Rozčúlene vysvetľujem sprievodcovi, že takto si oddychový deň nepredstavujem. Ten sa len usmieva (podozrievam ho, že to je výsledok budhistického postoja, pretože takto reagoval na akýkoľvek problém) a vysvetľuje mi, že išlo o aklimatizačný výstup. Je mi jasné, že preňho o žiadny výstup nešlo, pretože od malička križuje hory v týchto nadmorských výškach sem a tam v gumených sandáloch a vôbec mu to nepríde ako nejaká veľká turistika. Nie je výnimočné, že Bhutánci musia prejsť mnoho kilometrov, kým sa dostanú do svojho cieľa, či už je to vedľajšia dedina, najbližšie mesto alebo obchod, ich cesta môže trvať od niekoľkých hodín, až po niekoľko dní. Preto chápem, že moje rozhorčenie z oddychového dňa mohlo Bhutáncom pripadať vcelku smiešneJ

IMG_0465_resize.JPG

Blue sheep

Počas našej "oddychovej prechádzky" stretávame aj stádo vraj veľmi vzácnych "modrých oviec" (blue sheep) - vyzerajú podobne ak naše kamzíky a náš sprievodca si ich nadšene fotografuje:)

Ďalšia noc nám objasňuje, čo myslel autor cestopisu o Bhutáne, ktorý popisoval chrochtanie jakov v noci spôsobujúce nespavosť. Stanujeme na malom poloostrove obklopenom z troch strán zurčiacim potokom. Okolo sa celý deň (a zjavne aj v noci) pasú jaky a muly. Len čo zaspíme, presunie sa jeden z jakov priamo k plachte nášho stanu a začne „chrochtať“ svojím jačím jazykom. Cez tenkú stanovú plachtu počujem, ako zubami trhá trávu a žuje. Prečo do pekla v noci nespí?!?! Ako sa ukázalo počas nášho výletu, cez deň sú jaky celkom plaché zvieratá a keď náš sprievodca vydal ten správny pokrik, jak vždy poslušne odklusali z cety. Buhužial nás tento pokrik zabudol naučiť, a tak sme tri štvrtiny noci tŕpli, či jak nezakopne o stanovú šnúru a neskončíme ako jačí matrac na spanie. Nakoniec sme noc bez újmy prežili, akurát sme na náš deň D trochu nedospaté.

IMG_0481_resize.JPG

"Mega" jak

Šiesty deň je deň D, kedy vystúpame na najvyšší bod nášho treku – sedlo Bonte la (4890 m.n.m.). Náš sprievodca tvrdí, že je to dokonca 5000 m.n.m., ale dôkaz o tom nemámeJ Od rána teda prudko stúpame do kopca, je to asi najkrajší deň čo sa týka výhľadov, otvára sa nám pohľad na 4 z piatich sedemtisícových zasnežených himalájskych vrcholov. Je to úchvatný pohľad, majestátny, cítim pokoru a rešpekt pred týmito ľudskou nohou nedotnutými velikánmi, ktoré sa vynímajú na tmavomodrom pozadí oblohy. Nemáme dosť času vychutnať si naplno túto chvíľu, aj keď kvôli tomuto výhľadu a pocitu som precestovala pol sveta a vyšliapala až sem. Tak všetko intenzívne fotografujem, aby mi tento obrázok zostal, aj keď hory už zmiznú z dohľadu.

IMG_0483_resize.JPG

Chomolhari

IMG_0501_resize.JPG

 

IMG_0550_resize.JPG

Chomolhari

IMG_0554_resize.JPG

 

IMG_0579_resize.JPG

Jichu Drake, 6989 m

Po ceste nám sprievodca ukazuje obydlie nomádov, je to vlastne stanová plachta natiahnutá podobne ako indiánske típí. Nomádi žijú v týchto nadmorských výškach a pasú stáda jakov, ktoré aj v tomto prípade ležia okolo. Žena v stane varí na ohni jačie mlieko, asi z neho bude maslo alebo syr, celý priestor je vyplnený dymom, až oči štípu. Muž vonku vymieňa koňovi podkovu. Po ceste stretávame viacero podobných rodín a obydlí. Na zimu sa nomádi sťahujú do nižších polôh.

IMG_0609_resize.JPG

Nomádske obydlie, varenie jačieho mlieka

IMG_0534_resize.JPG

Malý domáci zvedavec

IMG_0618_resize.JPG

Nomád

Stúpame teda ďalej údolím dvoch smaragdových jazier. Stretávame nemeckých turistov, s ktorými budeme mať spoločnú cestu až do konca výletu. Jeden z nich skáče do ľadovej vody a kúpe sa. Sprievodca hovorí, že ešte nikdy nevidel turistu kúpať sa v tomto jazere. Okrem toho nám rozpráva mýtus o jazerách, ktorým vládnu nadprirodzené bytosti, ktoré nie je radno vyrušovať. Toto jazero nepatrí asi do tejto kategórie, pretože nemecký turista vyzerá po kúpeli sviežo a spokojne a prežije až do konca výpravy.

IMG_0652_resize.JPG

 

IMG_0005_resize.JPG

 

IMG_0045_resize.JPG

Pokračujeme výšľapom do sedla, vzduch citeľne redne a musíme oddychovať častejšie, aby sme doplnili pľúca kyslíkom. Mám pocit, že mi telo oťaželo a som rada, keď stúpanie prerušíme obedom. Je to najnáročnejší deň, po dlhom stúpaní konečne stojíme v sedle a obdivujeme okolité výhľady. Najvyšší bod, aký som kedy vyšla. Zostane najvyšším alebo prevládne opäť túžba po prekonaní ďalšieho limitu, dobrodružstve, ale najmä zvedavosť – „čo všetko vlastne zvládnem?“

IMG_0084_resize.JPG

Výhľady z najvyššieho bodu násho treku

Nasleduje 1200 výškových metrov klesania do najbližsieho kempu. Až sa mi tisnú slzy do očí, keď si pomyslím, že všetky pracne vyšliapané výškové metre v ten istý deň zlezieme. Nocujeme vo výške 3800 m.n.m.

Ďalší deň sa podobá tomu predošlému, akurát je menej náročný a šliapeme „už len“ od výšky 4570 m.n.m. Spíme v najvyššie položenom kempe na našej trase (4200 m.n.m.). Je to malebné údolie obklopené horami. Na úpätí vidíme nomádske obydlia. Ako sa stmieva vidíme stáda jakov, ktoré nomádi ženú domov z paše. Náš bhutánsky kuchár spieva nejakú bhutánsku melodickú pesničku. Do toho znejú výkriky nomádov a z diaľky počuť dupot a zvuky zvierat. Cítim sa ako vo filme „karavána“. Je to jeden z tých momentov, kedy mám pocit, že na svete sa naozaj dejú zázraky a ja stojím uprostred jednoho z nich. Zdvihnem hlavu a nebo je posiate tisíckami žiariacich hviezd. Toto znamená byť spätý s prírodou, nechce sa mi odtiaľto odísť.

IMG_0113_resize.JPG

V noci je -5 stupňov a ráno je všetko pokryté inoväťou. Koniec romantiky, páperová bunda a spacák boli naozaj dobrá investíciaJ Po raňajkách balíme veci a opúšťame údolie zázrakov, aby sme zdolali posledný výstup nášho treku. Po predošlých dňoch tréningu je to už malina a v sedle sme naozaj za chvíľu. Potom z nohy na nohu kráčame po hrebeni a obdivujeme posledné výhľady. Ako na objednávku sa s nami lúči zasnežený štít Chomolhari. Opäť svieti slniečko, prírodu už sfarbila jeseň a tak fotografujeme a vychutnávame pekné počasie. Okolo obeda sa dáme na zostup a ďalšieho jeden a pol dňa klesáme späť na miesto, odkiaľ sme trek začali.

IMG_0135b_resize.JPG

 

IMG_0167_resize.JPG

 

IMG_0226_resize.JPG

Posledná rozlúčka s Chomolhari

IMG_0238_resize.JPG

Plesnivce

IMG_0314_resize.JPG

Na záver nášho pobytu trávime deň v hlavnom a najväčšom meste Bhutánu - Thimphu. Navštevujeme miestnu umeleckú školu tradičných remesiel a kráľovský palác a budovu parlamentu.

IMG_0325_resize.JPG

Parlament

Na konci nášho pobytu sa mi zdá, že všetko ubehlo hrozne rýchlo. Počiatočná únava z výšľapu a nadmorskej výšky sa zmenila na pravidelný rytmus krokov. Uchvacujúce výhľady na himalájske štíty ma ako vždy naplnili pokorou a bázňou. Čo dodať - ďakujem ti Bhután za láskavosť, starostlivosť a otvorenosť s akou si  nás prijal.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Technic sa nedá naučiť. Ako sa učiteľ stal dizajnérom Lega

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?